Maros

Ľud usadení pred kúzelnú krabičku, znechutené komentujúci všetko čo je nudné, urážlivé, nechutné. Avšak len podľa jeho meradiel. Podľa meradiel dnešnej spoločnosti, plne oddanej komerčným médiám.

Už to nieje novinkou a každý si to všimol. Spravodajstvo na Slovensku a inde vo svete je stále nastavené rovnako. Každý chce vedieť, čo sa deje v jeho okolí a vo svete … zle! A nastala nejaká zmena? Žiadna. Neustále patrí televízne spravodajstvo medzi najsledovanejšie relácie. Otázne potom je, čo pozerajú tí, ktorí odpovedajú na otázku , „ Pozeráte správy?“ , negatívne. „ Správy už nesledujem, lebo je to len sama vražda, búračka …“ Odpoveď je jednoduchá. Ľudia už dávno nepozerajú televízne správy z dôvodu neskrotnej túžby po informáciach. Televízne správy si už neplnia svoju hlavnú funkciu, informačnú. Je potrebné si uvedomiť, že spravodajstvo, hlavne to televízne a hlavne to večerné je konzumná zábavná relácia. Preto aj my, ostatní, ktorí ešte sledujeme správy preto, aby sme tam našli nejakú potrebnú informačnú hodnotu sa musíme ich naučiť sledovať tak, aby sme si ich maximálne užili.

Hlavným účelom je nás zabaviť. Tvorcovia tejto show nemôžu dopustiť, aby sme sa čo i len na chvíľu nudili. Ak si odmyslíme vojny, autonehody, vraždy, nejaké to násilie k tomu. Zistíme, že sa vo svete deje veľké h … nič. A keď nevieme zaujať obsahom, musíme zaujať formou.

V prvom rade je potrebné rozdeliť správy do viacerých blokov, čím vyvoláme pocit, že sa toho deje tak veľa. V súčasnosti môžeme zhliadnuť viacero formátov typu krimi noviny, nočné televízne noviny, televízne noviny atď. Čiže v budúcnosti sa môžeme tešiť na prípadne nové formáty Detské noviny, Televízne noviny s hviezdičkou či Veľké noviny. Pardon! Daný formát už môžeme vzhliadnuť každý deň o 19:00 na TV JOJ.

V súčasnosti sa v novinárskej praxi zaužívali zveličujúce slovné pojmy, ktoré majú vyvolať dojem, že pozeráme niečo zaujímave a zabrániť nutkaniu prepnúť to na TV DOMA, kde už po 18 – krát môžeme „veselo“ sledovať reprízu zábavnej relácie Hurikán. Tak napríklad slovo „kuriózny“. Toto slovo označovalo kedysi niečo veľmi nezvyklé a zvláštne, momentálne ním redaktori označujú úplne všetko. Tak napríklad „kuriózna autonehoda“ nie je zrážka raketoplánu s električkou, ale úplne bežná autonehoda. „Obrovské šťastie“ je ďalší z mojich obľúbených spravodajských bludov. Schválne si to hoďte do googlu. Hneď prvý odkaz je „Obrovské šťastie: Do auta vrazil vlak, posádka zázrakom prežila“. Tak tomu hovorím fakt šťastie porovnateľné s výhrou v škrupinkách. Väčšie šťastie, ako zrážku s vlakom si snáď už ani neviem predstaviť, snáď len keby… do nich ten vlak ani nenarazil.

Obľúbenou technikou je aj dávanie priestoru tzv. bežným/obyčajným ľuďom (bežný človek je nedefinovaný pojem, no dá sa chápať asi ako bežný prací prášok – v živote ho nikto nevidel, no sú ho plné médiá). Základné kritériá na to, koho nechať vysloviť svoj fundovaný názor sú: vek (čím starší, tým lepšie; starí ľudia majú predsa veľa životných skúseností a vyzreté názory), duševné rozpoloženie (ideálny je typ „hysterický urevanec“, resp. „zúrivý cholerik“, ide predsa o emócie, že im vôbec nerozumieť, o to zase tak nejde) a sociálny status.

Tak vidíte, správy sú vlastne super, tak dúfam, že ich odteraz už nebudete pozerať. A pevne verím, že nikto. Predsa im nebudeme zvyšovať sledovanosť. Jedine, že by ste sa potrebovali zabaviť a nebavila by Vás už stá repríza seriálu Susedia.

Môj blog je možné brať ako kritiku súčasného televízneho spravodajstva alebo ako recesvšetky ostatné dookola meniace sa, o jednom a tom istom písané blogy. Je možné, že sa niečo na tom zmení? Alebo sa to skončí, že jedného pekného letného večera, niekto vyhodí svoju kúzelnú krabicu z okna. Jedine, žeby sa to už stalo.