Maros

Dneska som sa konečne rozhodol. Idem pozerať niečo kvalitné. Pozriem si to v televízií. Vážne si zapnem niečo na tom mojom starom televízore. Dobre, to radšej nechám tak. Veď všetko je možné dneska si už pozrieť cez internet. No áno, 21. storočie. 

Notebook zapnutý. Ktorým smerom sa vyberiem. Stiahnem si niečo od západnej civilizácie alebo od východnej? Ostanem na našom kontinente. Pýtal som sa známych, čo sa dá teraz pozerať. Niečo hodnotné. Aby som sa zamyslel. Možno mi to niečo prinesie. Počúvam chvály, francúzska tvorba či anglická. Dokonca aj v Estónsku teraz nakrúcajú poriadne veci. Dobre a čo u nás? Na Slovensku. Pevne verím, že tu tiež niečo nájdem. Navštívim webové stránky najpozeranejších televíznych staníc na Slovensku. Markíza. V prvom rade sa nejakým spôsobom neviem prepracovať ku nejakej relácií, seriálu alebo filmu. Zo všadiaľ na mňa kývajú známi ľudia z televíznej obrazovky, vysmiati, delia sa o svoje súkromie s návštevníkmi a pravdepodobne aj stálymi divákmi danej stanice. „Nádherná nevesta! Zorka Kepková sa vydala.“ „Potvrdené! Marcinková a Hrčka – rozchod!“ Nepríde mi to zaujímave, potrebujem hodnotnejšie informácie. Samozrejme aj ja som len človek. Aj ja sa chcem baviť, ale do určitej miery a na určitej intelektuálnej úrovni. Do archívu markízy sa samozrejme nedostanem, keďže som si ešte ani tento mesiac nepredplatil voyo. Skúsim šťastie na inej stanici. Spravodajstvo jojky. To je to, čo chcem teraz vidieť. Alebo skúsim spravodajstvo aj na iných televíznych staniciach. V poriadku, nebudem kritizovať obsahovú stránku, lebo tých kritík o tom aké je spravodajstvo negatívne, nehodnotné, plytké, zbytočné je na slovenskom internet viac ako dosť. Poďme skúmať stránku formy. Všetko je dokonalé. Je to pekné, systematické, strojené. Viem sa vôbec dostať aj k inému typu spravodajstva a tvorby? Viem. Amatérska tvorba. Zaujímave. V poriadku, nieje to až také zaujímave sledovať to. Občas. Vidno tam snahu. Aspoň na niektorých počinoch. Ale samozrejme vidno aj vlnu kritiky valiacu sa zo všetkých strán. Je to tou slovenskou povahou? Alebo niečím iným? Ak sa na Slovensku vyskytne niečo iné, netypické. Čo najrýchlejšie to zahrabať pod čiernu zem. Vysmievať sa z toho a hlavne to nepustiť ku slovu.

Existujú ľudia, ktorí nakrúcajú aj bez toho, aby za to dostali nejakú finančnú alebo inú odmenu. Nezáleží na tom, či ide o spravodajstvo alebo o tvorbu nejakého konkrétne produktu, ktorým sa pokúšajú zaujať. Našťastie, svoje poznatky, resp. produkty svojej práce publikujú na internete. Na svojich doménach. Pred desiatim, pätnástimi a viac rokmi to možné nebolo. Vtedy sa takmer akákoľvek tvorba uverejňovala, len v schválených médiach. A tam sedeli redaktori, cenzori, korektori a vydavatelia. Tí všetci sa postarali o kvalitu textu, videa i ostatných materiálov. Neviem, či je dobre alebo zle. Ak dnes máme vďaka internetu weby kde sa uverejňujú tieto amatérske výtvory. Výborne na tom je, že každý autor je sám sebe redaktorom. Teda, otázka na záver, je lepšie mať možnosť pozrieť si zle videá týkajúce sa spravodajstva, televíznej tvorby a pod. niekedy plné chýb. Prezerať si rozmazané obrázky. Ale to všetko vytvorené v dobrej viere. Alebo byť o túto možnosť ukrátený?